Človek mieni, život mení....

ČLOVEK MIENI, ŽIVOT MENÍ...

1.ČASŤ

Život je tá najkrajšia vec, akú môže dať matka svojmu dieťaťu aj za cenu toho, že to drobné stvorenie uvidí len jediný raz v živote a potom sa s ním bude musieť navždy rozlúčiť.
Moja žena Anna bola nádherná a múdra. Bola to začínajúca divadelná herečka, ktorá bola mimoriadne nadaná. No človek mieni a život mení...

V to popoludnie som sa náhlila domov a nevedela som sa dočkať výrazu tváre môjho milovaného Tomáša. Tomáš, to meno mi hraje v hlave ako modlitba od čias, kedy som ho prvýkrát započula v škole. Vtedy sa naše pohľady stretli a ja som v tom momente vedela, že on je ten praví. Prišlo prvá rande, ktoré sa stalo večnosťou. Keď ma jedno jesenné popoludnie požiadal o ruku, nemohla som to odmietnuť. Ja som mala vtedy devätnásť, on dvadsať. Celý život sme mali pred sebou. Tešili sme sa na svadbu. Keď nastal deň D, cítila som sa ako v raji. Prišiel ten kľúčový moment a my sme si pred Bohom povedali svoje „áno“. Postavili sme si malý domček na okraji mesta, kde sme boli dokonale šťastní.

Ja som pracovala v divadle ako začínajúca herečka, Tomáš bol výkonný riaditeľ istej firmy. Bol veľmi úspešný a ja som bola naňho pyšná. Istý čas ma presviedčal, aby som zostala doma, lebo peňazí sme mali dosť. Nechcela som, divadlo ma napĺňalo a stalo sa súčasťou môjho ja. Nedokázala by som odtiaľ odísť. Pochopil to aj keď neochotne, lebo ma chcel rozmaznávať, ale pochopil to. Bola som mu za to vďačná. Možno aj preto som ho tak milovala, lebo sme vedeli ustúpiť jeden druhému, mali sme medzi sebou rešpekt.

Bola som v divadle na skúške a po nej som šla navštíviť svojho doktora, ktorý mi oznámil radostnú správu. Povedal mi, že som tehotná. V tom momente som zmeravela radosťou. Spomalil sa tep môjho srdca a zavalilo ma príjemné teplo. Tá radosť sa ani nedá opísať. Veď ako by sa dalo opísať niečo tak dokonalé, ako je život rastúci v tele matky. V to popoludnie som sa náhlila domov a nevedela som sa dočkať výrazu tváre môjho milovaného Tomáša. Odomkla som dvere a on už sedel v kuchyni za stolom. Prezeral si ma ešte stále tým jeho puberťáckym pohľadom a uškrnul sa. „Vieš, že si tá najkrajšia žena pod slnkom ?” Spýtal sa a ja som sa začervenala. „A ty vieš, že si ten najlepší manžel ?” Oplatila som mu poklonu a pousmiala som sa. „Musím ti niečo povedať, Tomi.” Snažila som sa zakryť to nadšenie a celkom sa mi to darilo. Tomáš sa na mňa udivene zahľadel „ Deje sa niečo?” Spýtal sa váhavo. Usmiala som sa a dlaňami som si prikryla bruško. „Bol by si rád, ak by naša láska behala po kuchyni ?” Spýtala som sa. Tomáš sa široko usmial, zjavne pochopil, čo znamenali moje slová. Postavil sa, pribehol ku mne a kľakol si na zem. Potom ma silno objal. „Jemnejšie, lebo ublížiš dieťatku.” Upozornila som ho.

Prešli prvé tri mesiace a moje bruško rástlo ako z vody. Naša susedka Agáta, stará pani, si to jedno ráno všimla a pristúpila k mne. Dotkla sa rukou môjho bruška a spokojne sa usmiala. „Bude to chlapček.” Pozrela mi priamo do očí, v ktorých zrejme zočila radosť. „Zjavne bude po otcovi.” Uchechtla sa.

Vo štvrtom mesiaci nastal nečakaný zvrat.....